Ompitál úvod

Moderátor: bert

Zamčeno
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Ompitál úvod

Příspěvek od bert »

Zdravím všetkých!
Prečo Ompitál?
Ompitál je hystorický našej malej dedinky na úpätí Malých Karpát.
Ja a slnko?
Získavaniu energie zo slnka u mňa doma, som sa začal venovať v roku 2009 a to montážou fototermiky. Pred tým som sa už zúčastnil na troch inštaláciách, kde som okrem pomocných prác, riešil ovládanie.
Fotovoltaika ma oslovila asi o rok neskôr. Začal som prehladávať možnosti a ceny, ktoré boli úplne iné, ako teraz. Začal som riešením prístrešku nad vchodovými dverami. V januári 2011, som vyrobil prvé Wathodiny a postupne sa to dopracovalo do terajšieho "koncového" stavu, keď sa na slnko vozím po celý rok a 9 mesiacov mi funguje na slnko aj dom. Tie tri mesiace už sú veľmi ťažko pokrytelné vlastnou produkciou solárnej energie.
Zaziaľ toľko. Postupne by som tu chcel prezentovať moje "neštendartné" riešenia, ktoré by možno mohli niekoho inšpirovať.

Komentáre a prípadnú diskusiu poprosím v iných vláknach.
Ďakujem!
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Anemometer

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Tak dnes máme "solárne hody" - najdlhší deň. A ako som slúbil, skúsim pridať prvý príspevok.
V prvej časti by som sa rozcvičil na takej drobnosti, ako je merač vetre - anemometer.
Potreba merania rýchlosti vetra u mňa vznikla pri budovaní tracera na panely. Prudký vietor vie spravišť šarapatu aj s menšou plochou. Nie to ešte ak je 16m2 panelov na troch nožičkách v rade v 2,5m výške. Preto bolo treba vedieť, ako rýchlo fúka. Riešenie? Klasika - Google á-á-á - prd. Našiel som len jedného predajcu, ktorý ponúkal snímač - vrtuľku s tým, že to malo mať analógový výstup 0-5V. No keď som to čudo objednal, zistili že to vlastne ani nemajú. Potom som objavil anemometer s vyhodnocovacím relé od F&F. Je to určené na riadenie žalúzií a markíz pri veternom počasí. Tak som objednal a namontoval. To, že to spína len 1-0, som oželel. Slabší pracovný rozsah mi až tak nevadil, tam som sa trafil do rozsahu. No prekvapil ma malý priemer, dosť veľký odpor osi a tým pádom neskorý rozbeh. No ako-tak to fungovalo. Fungovalo až tri mesiace, keď som si všimol, že rotor sa ide uondieť, no panely nereagujú. To bol dosť preblém, lebo som ich nemohol nechať húpať sa panely bez dozoru. Tak pri odchode z domu, som panely parkoval pre istotu rovno.
Čo teraz ! Kupovať ďalšiu kočku v mechu? Tu už som si povedal, že čo si nespravíš sám, dneska nemáš. Tak som sa do toho pustil. Prvá ídea bola riešiť to analógovo - DC motorček s lopatkovým rotorom. Nekvalita klzných púzdier, nevhodnosť pre zvyslú montáž, so záťažou rotorom a neistota s uhlíkmi, boli príčiny, prečo som to zavrhol. Tak som sa rozhodol pre rotor s výstupkami, snímanými indulčným snímačom (niečo ako ABS snímače v kolese auta). Chcel som to spraviť z nerezu a nerezových žufaniek. No v domácich potrebách mali 3 rovnaké naberačky len v jednom modely a to len plastové. Tak som zobral, čo bolo. Kvalita plastu by mala byť OK. Po odrezaní rukovätí, som si začal robiť predstavu, ako by to malo vyzerať. Keď som s tým prišiel za sústružníkom a začal som vysvetlovať čo a ako si to predstavujem, len sa usmieval. Po skončení môjho dialógu povedal len: "Nechaj to na mňa!" Po príchode zo servisnej oravy, som to mal naukladané na kôpke vrátane ložísk. Oska je nerezová, no rotor spravil z duralu, do ktprého zafrézoval oválne otvory na lopatky. Tie sú tam poistené červíkom. Spodné ložisko je radiálno-axiálne. Nad ním je ihličkové. Napriek tomu, že to nie je z nerezu, ale duralu, to má svoju hmotnosť. Mal som strach, že sa to bude ťažko rozbiehať, no ide to úplne ľahko a štartuje už pri pomalom pohybe ruky.
Následovalo zapracovať to do softvéru kontroléra, na riadenie tracera. Tu mi to ukázalo, že 3 impulzy na otáčku (ako som najprv spravil) je málo. Tak som pridal zuby a teraz je 9 impulzov na otočku. Po dokončení programu, nastala kalibrácia. To nemám nijako zdokumentované. No predstavte si nedelné odpoludnie, rovinka asi 1,5km. PLC v jednej ruke pripojené provizórne na akumulítor z náradia, v druhej ruke - vystrčenej z okna jakel s vrulou, kolenom koridujúcim smer auta idúceho na tempomat. Jedno oko na PLC, jedno na vrtulu, jedno na cestu a jedno na zrkadlo. Blíži sa auto - zasunúť vrtulu, udržať smer. Na konci sa otočiť, spraviť korekciu a ťahať späť. Po dvoch jazdách hore-dole som to mal nastavené. Tretia jazda porvrdila meraním v rôznych rýchlostiach správnosť nastavrnia a šup s tým na miesto trvalého pôsobiska. Pár dní som tomu robil občasný dohľad a nejaké doladenie spínacích hladín. Teraz už kludne odídem z domu a netŕpnem, či bude, alebo nebude fúkať.
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Foto anemometer

Příspěvek od bert »

IMG_20210430_184050.jpg
IMG_20210430_184050.jpg (558.57 KiB) Zobrazeno 6303 x
IMG_20210621_190605.jpg
IMG_20210621_190605.jpg (654.8 KiB) Zobrazeno 6303 x
IMG_20210621_203749.jpg
IMG_20210621_203749.jpg (556.55 KiB) Zobrazeno 6303 x
Přílohy
IMG_20210430_180836.jpg
IMG_20210430_180836.jpg (991.33 KiB) Zobrazeno 6303 x
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Vyťažovanie zmenou amplytúdy

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Vyťažovanie je tu dosť častá téma. Je viacej spôsobov, ktoré používate. Skoro každý spôsob má svoje +aj-. Takto som to riešil ja bez preťažovania meniča jednosmerným odberom, pískania meniča, rušenia a blikania svetiel:
Použil som autotransformáror . Zohnal som 4000VA autotrafo so servomotorom. Tak som ho použil ako výkonový zosilňovač, ktorý je riadený podľa napätia batérie. V pôvodnom zapojení som mal na meranie použité 3ks Kibosovho vyťažovača, kde som meral 3 hladiny napätia a podľa nich som pomocou PLC riadil autotrafo:
- nízka úroveň - pod týmto napätím batérie sa stiahne výstup na nulu.
- stredná úroveň - pod týmto napätím batérie sa znižuje v intervaloch výkon - znížením napätia.
- stredná úroveň - nad týmto napätím batérie zotrváva výstupný výkon bez zmeny až do
- vysokej úrovne - nad týmto napätím batérie sa pridáva v určitých intervaloch výkon - pridaním napätia.
Takto to fungovalo. Teraz už mám Kibosovcov vymenených za digitálny voltmeter. V ňom sa dajú nastaviť dva samostatné výstupy. Tak som vyradil tú "nízku úroveň" a výstup si k nule zíde po výkonových zuboch na základe "strednej úrovne".
Okrem jednoduchšieho a presnejšieho nastavovania, je plusom aj zobrazovanie napätia batérie.
Pridal som taký istý voltmeter aj na výstup. Ten okrem zobrazovania napätia na výstupe, ovláda uspávanie vyťažovania pri nulovom napätí na výstupe a nízkom napäté na batérii. Druhý kontakt tohoto voltmetra pripája kaskádovo - skokovo ďalšiu záťaž. Pri tomto skokovom pridaní ďalšieho spotrebiča, zároveň napätie na regulovanom výstupe zíde asi na polovicu.
Ešte musím napísať, že teraz nevyťažujem. Mal som to pustené na jar, na dokurovanie v garáži. Použil som 5ks 1kW špirál. Tri boli regulované plynule a dve sa pripínali skokovo. Šlapalo to dobre. Teraz ale nemám do čoho vyťažovať, tak sa mi to momentálne fláka.
Na tomto videu je vidieť, ako sa to reguluje:
http://link.azet.sk/?w=1&data-external= ... 2Za-c3ovL8
Ako drubnú nevýhodu tohoto riešenia vidím fakt, že regulácia je trošku pomalšia a občas si trošku cucne z batérie, kým zníži vykon do "vyváženého" stavu. No batérie to nevadí.
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Žiarovka

Příspěvek od bert »

Ahojte!
Neviem ako ste na tom ostatní s používaním tak "zastaralej" technológie, ako je obyčajná žiarovka. Minule som si uvedomil, že u mňa v elektrárne sú nasadené v dosť hojnom počte. Narátal som ich pracovne nasadených 12ks. Nerátal som k tomu žiarivky, LEDky a halogény.
Na svietenie je použitá len jedna 60W žiarovka nad dverami. Ostatné majú inú funkciu, ako vyrábať svetlo. Aj keď pri niektorých je svetlo ako "odpadový" produkt.
Nežiarovkové osvetlenie elektromerov
Nežiarovkové osvetlenie elektromerov
IMG_20210705_145824.jpg (812.61 KiB) Zobrazeno 6216 x
Najčastejším nesvietivým využitím žiarovky je Softštart. Štartujem cez ne výkonnejšie transformátory a do nedávna som cez 1000W halogén štartoval 15kW frekvenčný menič, napájaný z FV elektrárne. Skúšal som to štartovať aj običajnou žiarovkou, no mal som len 100W a to trvalo moc dlho. Cez žiarovky som tiež pripájal meniče a regulátory k batériám aby som neopaloval poistky. No nakoniec som prešiel na trochu netypickejší softštart meničov.
Softštartová funkcia 2500VA trafo
Softštartová funkcia 2500VA trafo
IMG_20210705_145737.jpg (574.45 KiB) Zobrazeno 6216 x
Ďalším využitím je ručné balancovanie batérie. Keďže sa u mňa články batérie bežné nedostávajú na napätie, kedy zaberie balancér, tak raz.za hodne dlhý čas ich dobalancovávam manuálne. Teraz po dvoch rokoch nebalancovania, mám jeden článok pri dosiahnutí float napátia asi o 70mV vyššie. Tak občas, keď sa motám v garáži napichnem na tento článok žiarovku. Tiež je to halogénom zaštiepená autožiarovka, no funkcia je rovnaká, ako u žiarovky. Páli sa energia na teplo.
Balancovanie
Balancovanie
IMG_20210705_145648.jpg (721.2 KiB) Zobrazeno 6216 x
Ďalším využitím žiaroviek je tiež pálenie výkonu. Pri výrobe trackera na panely, vznikla otázka, akým spôsobom riadiť natočenie konštrukcie za slnkom. Nič, čo by mi vyhovovalo, som nenašiel. Tak som si sledovač slnka urobil po svojom. Použil som dva 10Wp panely s mierne rozdielnym uhlom natočenia, oproti slnku. Porovnávam výkon na obch týchto paneloch a ten viacej osvetlený panel "potiahne" tracer za slnkom. Ako vieme, výkon panela sa nedá určiť jednoduchým zameraním napätia na prázdno. Tak som musel nejakým spôsobom zaťažiť. Ako inak, prišli na rad žiarovky. No okrem toho, že som potreboval merať pri zaťažení, potreboval som aj znížiť merané napätie, na hodnotu, ktorú zoberie analógový vstup. Tak som spravil dva žiarovkové bočníky. Postupne - meraním a skúšaním, som sa dopracoval k bočníku z ôsmych sérioparalerných 2W žiaroviek, z ktorých mi lezie napätie zhruba podľa osvetlenia panela a nepresiahne ani pri maximálnom výkone 10V do PLC.
Sledovač slnka
Sledovač slnka
IMG_20210705_145706.jpg (720.85 KiB) Zobrazeno 6216 x
Vôbec neišlo o absolútne presné hodnoty. Na porovnanie výkonu a natáčanie mi presnosť tohoto riešenia stačí. Či je panel 2 alebo 5° mimo slnka je jedno. A vyzerá to odolne.
Posledným spôsobom využitia žiarovky môže byť vyťažovanie. To som prevádzkoval na jar. Bola síce opäť použitá sada halogénok, no kúria tak isto, ako žiarovky.
Dúfam, že som Vás neunudil do bezvedomia :typerhappy: s blbinou, ako je žiarovka.
Dobrú noc!
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Čistenie panelov

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Za posledné dva mesiace prešla cez Ompitál len jedna mierna búrka a pár prehánok. Ja tekutým zrážkam hovorím čistiaci režim pre panely. Je to najčastejšie čistenie, ktoré využívam. No poslednú dobu bývajú suchá ćoraz dlhšie a tak takéto prírodné čistenie je čoraz vzácnejšie. Ak nerátam to, čo padol Saharský piesok, tak za posledný mesiac napršalo (okrem tej búrky) dobrých 5mm. Tento rok má Medart asi dovolenku. Tráva je už suchá, ako voľakedy koncom leta. A to sa potom na paneloch kumuluje prach a vtáčí trus. Nie, že by som bol zrovna puntičkár na čistotu, no okrem estetickej vady, majú takéto mapy na paneloch aj vplyv na nepriaznivé technické vlastnosti panelov. Znížený výkon je len jedna z týchto vlastností. Ten mi v lete nevadí, lebo aj tak fungujem s obrovskými nevyužitými prebytkami. No v období s menším slnečným výkonom a kratším dňom, už chýbajúce Watty cítiť. Horšie môže byť aj dlhodobé pôsobenie trusu, hlavne na Al rámy panelov.
Čo s tou špinou, keď neprší? Ako riešenie sa ponúka hadica s vodou. To by u nás však nesmela byť tak tvrdá voda. Ak by som ju aplikoval na panely, po pár takýchto "čisteniach" by boli nefunkčné a celé biele. Preto panely umývam len destilovanou vodou. Aj keď mám sponzora na destilku, nedá sa aplikovať klasický hadicou. Tak som sa rozhodol, že použijem čerpadlo, ktoré používam na plnenie termosolárov nemrznúcou kvapalinou. Mám to na ráme, kde sa dá dať 10l bandaska. Je tam okrem čerpadla, držiak batérie, menič na 12V a nejaký vypínač. Prenosné to je jednou rukou.
20181013_173951.jpg
20181013_173951.jpg (182.08 KiB) Zobrazeno 6166 x
Čerpadlo tlačí do 4bar. Vzduchovou hadičkou pripevnenou k teleskopickej tyči, to tlačím do trysky. Na konci tej tyče je upevnená stierka na okná.
20181013_173927.jpg
20181013_173927.jpg (214.64 KiB) Zobrazeno 6166 x
Takže navlhčiť, pošúchať hovienka, zotrieť a ešte opláchnuť. Takto asi 22x a panely, ku ktorým sa viem dostať sú ako-tak čisté. Najčistejšie sú tie 2ks čo neumývam, a to namontované zvyslo.
IMG_20200912_135852.jpg
IMG_20200912_135852.jpg (752.69 KiB) Zobrazeno 6166 x
Na jednu takúto procedúru miniem do 5l vody.
No a na zimu odpojím čerpadlo a behám len s tyčou.
IMG_20210116_085723.jpg
IMG_20210116_085723.jpg (317.41 KiB) Zobrazeno 6166 x
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Jednofáz alebo trojfáz?

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Pri plánovaní fotovoltaickej elektrárne často príde na rad otázka, či to spraviť na 1f, alebo 3f. Hlavne v poslednej dobe sa noví adepti na stavbu elektrárne dotazujú na 3f systémy. Ako to vidím ja? Ako vždy obe riešenia majú aj nejaké klady, ale aj zápory. Dovolím si pár mojich poznámok s komentárom.
Výhody 3f:
- jednoduchšie napojenie do existujucich 3f rozvodov
- možnosť použiť 3f stroje
- možnosť napojenia 3f tepelného čerpadla Toto je často laikmi precenovaná možnosť. Keď je treba kúriť, býva najväčší nedostatok energie.
- nabíjanie elektroauta
Nevýhody 3f:
- nízky fázový výkon 3f meničov, čo môže robiť problémy už pri súbehu dvoch silnejších spotrebičov. Často používané 10kW 3f meniče majú na fázu len 3,3kW, čo je ozaj málo. Zato 3ks 5kW meničov zapojených na 3f navyšujú cenu investovanú do meničov.
- vyššia vlastná spotreba?
Výhody 1f:
- nižšia vlastná spotreba
- jednoduchšie navyšovanie výkonu meniča(ou) pridaním paralerného meniča
- jednoduchší súbeh viacerých spotrebičov
- jednoduchšie vyťažovanie prebytkov
Nevýhody 1f:
- komplikovanejšie napojenie do existujúcich 3f rozvodov
- nemožnosť použiť 3f stroje
Ako to mám ja?
Raz tak, raz tak. V začiatkoch som bol rád (ako každý začiatočník 10 rokov do zadu), keď mi išiel počítač, telka a nabíjačka na mobil. Neskôr pribudli chladnička, mraznička a keď som si rýchlovarkou uvaril prvú solárnu kávu, zažíval som fotovoltaickú nirvánu. 3f spotrebiče sa mi zdali nedosiahnutelné. No potom sme s Lui-om riešili 3f cez FM (frekvenčný menič) u neho v dielni a tak som si to spravil aj doma. Zistil som, že tieto 3f spotrebiče často idú na zlomkovú spotrebu štítkového príkonu. Napríklad 5,5kW motor som budil cez 7,5kW FM, živený len 3kVA meničom. Aj s touto "kaskádou" sa dalo rezať drevo. No hrubšie polená už boli cítiť. Ak sa k tomu 3kVA meniču neskôr pridal 5kVA Studer, už to bolo tvrdé skoro ako sieť.
Postupne som kúpil ďalšie dva meniče a tak som mohol spojazdniť 3f výstup aj bez FM. Preto som FM demontoval a meniče som používal sezónne:
- v zime išli meniče na 1f s tým, že na 3f stroje nie je v zime aj tak energia. Dva z troch meničov sa prebúdzali len v prípade potreby.
- v lete som prepojil meniče na 3f a meniče išli v kuse. Spotreba jednofázových spotrebičov bola rozdelená: L1: všetka "drobná" spotreba, L2: nabíjačka na auto občas vyťažovanie, L3: el. šporák s trúbou.
Takto som to striedal tri sezóny, do dnešného víkendu. V sobotu som to prehodil opäť na jednu fázu a už to tak asi nechám. Čakal som kým sa doreže plná dreváreň a nebude chvýľu treba 3f elektrika. Posledný mesiac si už chystám zaprášený frekvenčák a dnes oživujem PLC, ktoré ho má riadiť. Už sa to hýbe, len niektoré plánované funkcie musím oželieť, kvôli drobnej vade FM.
Prečo vlastne prechádzam na 1f s možnosťou 3f cez FM? Preto, že mi skoro celé leto šlapú tri meniče zbytočne. Menič pre L2 (nabíjačka) mal odber 1-2x za týždeň pár hodín. Menič L2 (šporák) možno hodinu denne. Neštve ma ich zbytočná spotreba, ale ich zbytočné opotrebovávanie. A koľko som spotreboval cez 3f spotrebiče - motory? Minimum. Tento rok necelých 20kWh. Na úsporu sa 3f vôbec neoplatí robiť. Ale neurob si to, keď ťa to baví! :whoohoo:
Môj záver? Pre väčšinu ľudí nie je 3f elektrina nutná. Ak plánuje niekto elektráreń ako spôsob ako ušetriť, tak je 3f systém drahý luxus. Okrem napájania 3f motorov ide snáď všetko napojiť len na jednu fázu. Ani na nabíjanie auta nie je podľa mňa nutný 3f menič.
Teraz sa tu objavil Next3 od Studeru. Vyzerá to super! Ale potrebuje to ozaj niekto trojfázovo za každú cenu? Aj to ma motivovalo napísať tento príspevok.
To sú moje postrehy k tejto téme, ako ti vidím ja.
Pekný deň!
Edit: Zabudol som foto:
IMG_20210912_163028.jpg
IMG_20210912_163028.jpg (64.03 KiB) Zobrazeno 5997 x
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Na čo ešte stačí 24V?

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Často sa na fórach dozvedám informácie o vhodnosti určitých sistémových napätí pre rôzne výkony. Často je "daná" hranica pre 24V elektráreň 5kW. Všetko nad, už "musí" byť na 48V. Aj to je názor. Možno väčšinový, ale nie môj.
Vývoj bol u mňa postupný a k tomu sa všetko prispôsobovalo. Začínal som (ako mnohí pred dvanástimi rokmi) s 12V sistémom. 24V meniče boli vtedy menej dostať a 48V bola rarita. Možno ešte nejaká tá UPS-ka. Pôvodne som nechcel dosiahnuť ani zlomok toho, čo mám teraz. Postavil som si 650Wp panelov, nejaký 500W menič a jeden olovený akumulátor. Neskôr sa pridávalo olovo, menil menič a menilo olovo za Lifepo. To bol prvý sistém na dome, kde som výkonovo obmedzený plochou vhodnou pre panely. Funguje doteraz a ani neviem, že ho mám. Bežia na ňom telky, počítače, audio, pár svetiel, nabíjačky na mobily a rôzna drobotina. Zo začiatku som skúšal aj nejaké kuchynské spotrebiče.
Po pár mesiacoch sa z koníčka stal kôň a začal som pozerať, kam by sa dali dať ďalšie panely. Ako "vhodná" plocha bola len sedlová V-Z strecha garáže, vzdialenej cca 10m od domu. Posielať výkon z panelov po asi 20m kábloch sa mi nechcelo a rozširovanie batérie v dome (vtedy ešte olovenej), tiež neprichádzalo do úvahy. Ak som chcel garáž využiť, muselo to byť úplne nové a samostatné. Pri zháňaní batérií, som naďabil na použité olovo z vysokozdvižky asi 350Ah. Tak som išiel do 24V. Postupne som začal montovať panely. Najprv som spravil konštrukciu na juh pre 4 ks po 245Wp. S tým skoro 1kWp a 3kW meničom som si už zváral držiaky na ďalšie panely na východ a západ strechy po 6ks. Dotiahol som "pupočnú šnúru" 230V do domu a postupne pridával spotrebiče na slnečnú energiu. Hlavnou slabinou boli batérie, ktoré aj po rozšírení kapacity na trojnásobok, boli málo. Až po výmene za Lifepo, sa presunulo najslabšie obnivko solárneho reťazca na menič. Podarilo sa mi však kúpiť Studer XTH 5000/24 na inzerát zo Španielska za zlomkovú cenu. V tej dobe nedolo toľko Studerákov, ako teraz v období Secondcol-u. Je to mašina, ktorá by mi stačila doteraz, keby som postupne nenašiel ďalšie dva kusy v Nemecku. No nekúp to, keď je to za "pár šupov". S postupným presúvaním spotreby na solár, som zase riešil "nedostatok" panelov. Bol som nútený použiť strechu a štít šopy. Tam som dostal už len 6ks panelov a výkon sa zdal byť konečný 5280Wp. No to by nebol poriadny fotovoltaický "kôň", keby niečo nepotiahol. A tak som po pár mesiacoch špekulovania, vytvoril miesto panelom v solárne "nevyužitej" záhrade na treceri. Tam sa vošlo 8ks panelov a keďže sa práve vyskytli na trhu biku panely, tak som ich použil. To mi navýšilo panely na 8,2kWp a to už je hotovo. Sú v stringoch po 2ks a tracer je komplet paralelne, teda 1S. Medzičasom som ešte rozšíril batérie na 1400Ah. Tam ešte vidím perspektívu na rozšírenie. V meničoch mám 15kW, čo by v pohode stačilo na aj na dva-tri domy s mojou spotrebou. Púšťal som ich na tri fázy v lete a v zime na jednu. No teraz som sa vrátil k jednorázovému zapojeniu a pre trojfáz používam FM.
Takým drobným rozšírením bola ešte výmena bočníka BSP500 za 1000A. Aj keď som sa spotrebou zatiaľ dostal len tesne nad 8kW (420A zaznamenaných), bola by hlúposť nevyužiť ponuku v inzeráte na 1000A nočník "za hubičku".
Takže koľko zvládne 24V? Koľko treba. U mňa určite cez 15kW.
Meniče
Meniče
IMG_20190817_201704.jpg (577.76 KiB) Zobrazeno 5507 x
A to zďaleka nie je limit pre 24V. Viem si dokonca predstaviť moju spotrebu uspokojiť aj na nižšej hladine napätia batérií. No keďže mám nakúpené meniče (druhý najdrahší komponent sústavy po batériách) na 24V, tak nebudem špekulovať. A čudujem sa ľuďom, čo majú nutkanie, alebo dokonca potrebu aj pri malom rozšírení prechádzať hneď na vyššie napätie.

Nikomu nevnucujem nízke napätie batérie, len som chcel poukázať na fakt, že to ide aj inak, ako "štandardne" na 48V.

Pekný večer!
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Ako používať 3f motory 3x400V zo zdroja 1x230V~

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Neberte toto prosím, ako návod. Berte na vedomie, že nižšie popísané postupy, nie sú štandardným využitím jednotlivých zariadení a neberiem zodpovednosť za prípadné škody. V zariadení, ako ho popíšem, sa vyskytuje nebezpečné napätie 650VDC! Pred akýmkoľvek pripájaním jednotlivých súčastí zapojenia, je nevyhnutné presvedčiť sa o vhodnosti týchto súčastí pre konkrétne zapojenie!

Často sa tu stretávam s "problémom", ako živiť 3f motory z jednofázového meniča.
Pred hodne dlhou dobou sme takýto problém riešili s Lui-om najprv u neho a neskôr som si to sprevádzkoval aj doma. Šlape to roky k mojej spokojnosti. Chvíľu, asi rok, som to odstavil, keď som išiel 3 Studery trojfázovo. Nakoniec som sa rozhodol pre trvalú 1f sieť a v prípade potreby si 3f zapnem na potrebný čas. Pri každej 3f zásuvke napojenej na DS, mám ďalšiu zásuvku s ovládacím dvojtlačítkom.
IMG_20220313_141009.jpg
IMG_20220313_141009.jpg (803.31 KiB) Zobrazeno 4791 x
Ovládanie je jednoduché. Zelená - štart, červená - stop, kontrolka - chod. :) Po nabehnutí kontrolky, je zásuvka živá. Síce na nej nabieha frekvencia postupne po rampe asi 10s, no v určitých prípadoch to môže byť aj fajn. Tento nábeh by sa dal aj skrátiť, no u mňa to nie je treba. Už do nabehnutého meniča pripájam jednotlivé spotrebiče. Po vyradení šrotovníka a 3f ponorky, mi zostali už len 3 3f spotrebiče. Veľký cirkulár 5,5kW, to v pohode zvláda dokonca aj s prepínaním Y-D. Potom máme menší cirkulár asi 1,5kW a hydraulickú kálačku tiež asi 1,5kW. Nie je problém ich pripájanie kombinovať. Teoreticky môžem ísť až do 15kW (výkon FM), čo by som zo siete nikdy nerozbehol. Malý cirkulár ide podľa potreby, kálačka cez zimu niekoľko krát denne (je v kotolni, tak si otec pokladá za povinnosť ju použiť keď ide priložiť :D ) a veľký cirkulár minimálne obtýždeň. Nie je to veľa spotreby, no prečo by to muselo ísť na DS, keď nemusí.

Princíp je jednoduchý:
Z normálneho 1f meniča, ktorým sú napájané jednofázové spotrebiče, sa napätie zdvojí, vyfiltrije a privedie na DC zberníc frekvečného meniča. Ten vyrobí 3x400V, ktorým sú napájané bežné motory.
IMG_20220313_133509.jpg
IMG_20220313_133509.jpg (578.63 KiB) Zobrazeno 4791 x
S popisom začnem radšej od zadu:
Motor
Vhodné je použiť motor na 3x400 (380)V. Tak, ako by išiel na sieť. Treba si dať pozor, ak sú v stroji, ktorý chcete napájať aj jednofázové prvky používajúce pracovný nulák! Váčšinou zdroj (trafo) ovládania, alebo trebárs ventilátory klímy. Keďže menič nemá na výstupe nulák, tak pripojenie takéhoto zariadenia vyhodnotí frekvenčný menič ako zvod na kostru. Je to riešiteľné zásahom do stroja (oddelením 1f obvodov a napájaním zvlášť napájaním 230V, alebo pridaním trafa 400/230V pre tieto obvody).
Inak u motora je podstatná len "veľkosť". Teda výkon motora a na tento výkon musia byť dimenzované všetky prvky použité na jeho napájanie.
Frekvenčný menič (FM)
Ako som písal vyššie, treba mať dostatočne silný FM pre motor, ktorý chcete napájať. Mal by mať napájanie 3x400V.
Frekvenčné meniče v tejto aplikácii fungovali skoro všetky, čo som skúšal. Raz bol problém (tuším Mitsubishi), keď mal menič napájanie ovládania zo vstupných (3f napájacích) svoriek meniča. Aj tam sa to tuším dalo obísť, napojením cez pomocné trafo. Inak ostatné meniče, s ktorými som sa stretol, majú ovládaciu elektroniku napájanú z DC zbernice.
Ďalej je pri výbere treba pozrieť, či má menič vyvedenú DC zbernicu na svorky (už som vyťahoval aj vodiče priamo z meniča). Treba dať pozor, aké svorky sú vôbec vyvedené. Niekedy je tam trebárs len vývod na brzdný odpor, alebo tam bývajú svorky pre externú tlmivku. Tu sú vyvedené všetky spomínané svorky:
Screenshot_20220313-181211.png
Screenshot_20220313-181211.png (139.53 KiB) Zobrazeno 4791 x
Aj tu platí, že nie všetky veľkosti meničov jedného typu majú vyvedené všetky svorky rovnako! V tomto prípade platí:
Svorky PD/+1 a P/+, sú určené pre externú tlmivku a od výroby majú klemu. P+ je plus DC zbernice.
Svorka RB, je určená pre brzdný odpor (v meniči je spínaný brzdným tranzistorom). Väčšie výkony meničov zväčša brzdný tranzistor nemajú.
Svorka N/- , je mínus DC zbernice.
Takže v tomto prípade, napájam menič do P/+ a N/- , tak ako je kreslená brzdná jednotka.
Meniču treba nastaviť potrebné parametre, aby po privedení štartovacieho signálu na ovládacie svorky nabehol na 400V a 50Hz. Tu treba trochu naštudovať manuál. :stupidme:
Filter
Filter je sústava dvoch do série zapojených DC kondenzátorov, alebo ich násobku. Slúžia na "podržanie" polovice napájacieho napätia z násobiča, počas opačnej polvlny. Kondenzátory musia byť minimálne na 400VDC a viac. Po usmernení 230V~ je na nich totiž amplytúda, teda asi 325V=. V prípade spomaľovania frekvencie FM, tam dokonca roztočený motor nabudí aj viacej. Čo sa týka kapacity, viacej neuškodí, menej môže pri záťaži zhodiť frekvenčný menič na podpätie. Ja mám 2ks 5600uF/450V a stačí mi to. Treba dodať, že určitú kapacitu má FM v už sebe, no táto pridaná kapacita tam je kvôli prerušovanému napájanie z násobiča. :stupidme: Väčšia kapacita má za následok dlhší softštart a dlhší dobeh motora aj po vypnutí napájania.
Násobič
Súčasťou násobiča sú vlastne aj kondenzátory spomenuté vyššie. Inak sú to v princípe dve diódy a tie spomenuté kondenzátory. Princíp je jednoduchý. Stredový bod medzi dvomi sériovo zapojenými kondenzátormi je pripojený k N vodiču striedavého napätia. Fáza L striedavo nabíja raz kladným napätím jeden kondenzátor a v druhej polvlne nabíja záporným napätím druhý kondezátor. Z koncov kondenzátorov sa odoberá výstupné zdvojené DC napätie. Toto je zvlnené v závislosti na odoberanom prúde a kapacite kondenzátorov.
Diódy musia byť dimenzované na napätie a prúd aj s určitou rezervou. Ja používam Grecove mostíky 50A/1000V. Pri použití Grecu, sa vlastne diódy a teda aj možný prúd zdvoja.
IMG_20220313_193338.jpg
IMG_20220313_193338.jpg (591.66 KiB) Zobrazeno 4791 x
Softštart
Na pripojenie všetkých vyššie spomenutých vecí je potrebné použiť nejaký softštart. Kondenzátory pri prvom nabíjaní sa z 0V, na pracovné napätie (v tomto prípade 650V), berú obrovské prúdy. Tieto prúdy môžu ohroziť, až zničiť ostatné prvky v zapojení. Neviem aký solárny menič by toto zvládol. :steaming: Už pri napojení meniča na sieť aj bez pridaných externých kondenzátorov, mi vyleteli 25A pomalé poistky až na stĺpe.
Softštart robím za pomoci dvoch stykačov, napäťového relé a odporu ( kto pozorne číta toto vlákno od začiatku vie, že namiesto odporu mám halogén). Principiálne:
Ovládanie zadá príkaz na štart, zapne prvý stykač. Ten pustí fázu cez halogén do zdvojovača. V tom momente halogén nabehne do plného svitu a prúdom, ktorý je schopný zo siete odoberať, nabíja cez zdvojovač kondenzátory. Postupným nabíjaním kondenzátorov, rastie napätie na vstupe zdvojovača, čo postupne znižuje svit halogénu. Po dosiahnutí nastaveného napätia na napäťovom relé, ktoré meria vstup násobiča, sa zopne druhý stykač. Ten svojím kontaktom preklemuje halogén a napájanie už nie je mäkké - cez halogén. Dĺžka nábehu je závislá od použitého meniča, pridanej kapacity a odporu (halogénky). Mne to blikne asi 2 sekundy.
IMG_20220313_201649~2.jpg
IMG_20220313_201649~2.jpg (582.76 KiB) Zobrazeno 4791 x
Ovládanie
Tu už je priestor pre určitú fantáziu a kreativitu. Ja to mám celé (okrem frekvenčného meniča) v jednej rozvodni riadené cez PLC, na ktorom aj vidím čo sa deje a viem spraviť nejaké úpravy.
IMG_20220313_140859.jpg
IMG_20220313_140859.jpg (114.03 KiB) Zobrazeno 4791 x
Silové 3f rozvody mám odtiaľ naťahané spolu s ovládacím káblom k dvojtlačítkam (viď prvé foto tohoto príspevku). Z každého prípojného miesta to viem zapnúť, vypnúť a vidím, či to beží. Mám naplánované aj iné možnosti ovládania, no môj FM nechce komunikovať s vlastným ovládacím panelom, tak využívam len to, čo v ňom už nastavené je.
Principiálne je to ale jednoduché:
Signál štart zopne prvý stykač v softštarte. Po nabehnutí softštartu, pripojí riadiaci impulz RUN do frekvenčného meniča. Ten po nastavenej rampe nabehne na 50Hz. To je z potrebných vecí asi všetko, čo riadenie potrebuje. V mojom prípade to trvá asi 12 sekúnd, kým je na výstupe 50Hz. Ale dá sa napríklad pripojiť na FM už zapnutý motor a potom nabieha postupne po rampe, takže nie je treba riešiť nábeh motora trebárs Y/D.
Menič
Tu sa dá použiť buď 1f sieť s dostatočným istením, dostatočne silný menič alebo dokonca aj viacej slabších meničov.
Ak chcete použiť viacej vzájomne nesfázovaných meničov do jedného FM, aj to sa dá. Ja som mal pôvodne 3kW menič a k nemu som neskôr pripájal ešte 5kW. Dá sa to rôzne kombinovať. Dokonca aj s 3f sieťou tak, že zo soláru tam pustím len predvolený výkon a ostatné potiahne sieť.
Batéria
Pod týmto pojmom sa chápe solárny akumulátor. Mal by byť dostatočne silný na odber motora. Vo fotovoltaike samozrejme napomáha aj okamžitý výkon panelov. No stačí mráčik a už to ide z akumulátora. Osobné by som nešiel s kapacitou akumulátora pod dvojnásobok odberu. Aj to sa mi zdá málo. Poslednú dobu je móda maximálne prepanelovať a na batériách sa šetrí. Je to hlavne tým, že sa do fotovoltaiky začali montovať ľudia, pre ktorých sú sprosté slová ako návratnosť a zisk posvätné.

Ešte raz Vás upozorňujem, že to nie je hranie s arduinom na stole, ale už pomerne "vysoká energetika". Takže ak nemáte skúsenosti s podobnými zariadeniami, radšej sa do toho ani nepúšťajte! Rátajte aj so skutočnosťou, že sa hráte s točivými strojmi, ktoré predstavujú ďalšie riziká!
Toto vlákno nechávam zamknuté, kvôli prehľadnosti. Nejaké drobnosti som ochotný dovysvetlovať vo vlákne Ompitál diskusia, no nečakajte odo mňa, že budeme online nastavovať menič, alebo niečo podobné. Je to zdĺhavé a potenciálne nebezpečné. Preto zdôrazňujem potrebu určitých praktických skúseností.
V poslednej dobe sa na čínskych obchodoch objavili meniče, ktoré by mali obsahovať asi všetko, čo je vyšsie popísané All-in-oné. Je to tiež riešenie pre ľudí, ktorý to chcú jednoduchšie. Pre nás, čo v Číne nenakupujeme a "rádi se v tom šťouráme", je toto nepriechodné. Osobne verím viacej 10 ročnému FM z Japonska, alebo európy, ako novému z Číny.
Pekný deň všetkým!
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Kam s panelmi?

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Dlhšie som tu nič nenapísal. Tak než príde konečne počasie vhodné na práce na našich hračkách priamo v teréne, niečo Vám tu pridám.
Viac krát sa na fóre preberalo umiestnenie a orientácia panelov. Ideálne by bolo mať strechu sklopenú nejakých 45° otočenú na juh. Žiaľ, taký ideál sa málo kedy nájde. Sú aj také a ticho ich šťastlivcom závidím, keď mi za nimi automaticky krúti hlavu. U mňa bola strecha domu diskvalifikovaná od začiatku. Náš dom má strechu v tvare ihlanu a to ešte v strede lomeného. A aby toho nebolo málo, je južná strana rozčlenená manzardou. Takže strecha domu bola z funkcie "nosič panelov" vyradená. Pozornosť som teda presunul na garáž, kde je aj strojovňa FV. Tá má sedlovú strechu (v tvare A) asi 45°. Hrebeň strechy smeruje +- zo severu na juh, takže plochy sú otočené na východ a západ. Pri dĺžke skoro 7m, vyšlo na každú stranu po 6ks panelov. Osadené to mám 235Wp polykryštalickými panelmi, čo je 2820Wp. Na južné čelo, som spravil šikmú konštrukciu na 4 panely. Tu som dal monokryštály o výkone 245Wp, čo je 980Wp. Ďalšia strecha na rane, bola šopa. Tvar a orientácia strechy je zhodná s garážou, len dĺžka je asi len 5m. Tu som osadil na východnú stranu 4ks a na štít zvislo 2ks polykryštálových panelov 250Wp, čo pridalo 1500Wp. Čiže spolu to bolo 5300Wp. Ešte by vošli 4ks na východ šopy, no tam je v strede komín a ešte je v zlom stave krytina. Takže na montáž ďalších 1000Wp na západ, by bola najprv treba investícia do opravy strechy a zhodenia komína. Nie, že by som sa tomu bránil, no zatiaľ som si nenašiel čas na takúto akciu. Ale beriem to tak, že tu mám ešte sktytú rezervu.
Toto bol dlhú dobu stop stav. Keďže sa na elektrinu aj vozím, tých 5,3kWp nebola žiadna hitparáda. Dalo sa stým existovať, no všetci vieme, že viacej zapojených Wp je vždy viacej kľudu v duši pri slabšom počasí. Tak nastalo obdobie snívania o väčšom výkone a snorenie po pozemku. Na nejaké malé striešky by vošli tak maximálne 4ks panelov s tým, že by to bolo dosť náročné na montáž a kabeláž do strojovne s minimálnym prínosom výkonu. A tak som sa pri hľadaní vhodnej plochy vyskytol v záhrade. Aj keď tam žiadna vhodná hotová plocha nebola. Zasníval som sa však nad možnosťou spraviť konštrukciu na stĺpoch, aby bola plocha pod tým stále využitelná. Keby to bola pevná, šikmá konštrukcia smerom na juh, bolo by to vysoké, náchylné na vietor a priestor pod tým by bol skoro stále v tieni. Muselo by to mať veľa stĺpov, ktoré by viacej zavadzali v záhrade. Tak som začal rozmýšlať nad tracerom. Dvojosí je pekný, účinný, no je trochu náročnejší na konštrukciu, rozmernejší a viacej narúša /z môjho pohľadu/ ráz zahrady. Tak som sa začal pohrávať s myšlienkou jednoosého tracera s osou sever-juh. Po prvom prekrokovaní to celkom dobre vychádzalo aj pozične. Po lepšom premeraní a prepočtoch som dospel k verzii pre 8 panelov, stojacej na troch stĺpoch. Jeden stĺp je pri prístrešku, druhý je vsadený v plote a tretí vyšiel namiesto stĺpika vinohradu. Takže som nezabral skoro žiadnu plochu pôdy. Os otáčania je vo výške 2,5m, tak sa dá pod tým prejsť aj na traktore. Ak je to maximálne sklopené, tak pod tým peši prejdem s mierne sklopenou hlavou. Slnko sa pod tým cez deň prestrieda, takže nie je žiadna časť pôdy celý deň v tme. Až keď som mal stĺpy v zemi, som sa dozvedel, že vlastne robím "Agrofotovoltaiku". Dovtedy som ani netušil, že niečo také existuje :) .
Naplánovaných som mal použiť 8 panelov. V garáži som mal odložených 6ks 250Wp čo zostali z montáže na šopu. Nechcel som to mať zložené z rôznych panelov a dokupovať k nim "podobné" 2kusy. Tak som sa popozeral, čo je v ponuke. V tej dobe sa práve začali ponúkať obojstranné panely s polovičným rezom. Tak som ich objednal 8ks a tých 6ks z garáže som posunul ďalej. Panely sú 365Wp, čo mi zvýšilo výkon o 2920Wp na celkových 8220Wp. To už je lepšie. Zadnú stranu bifaciálov do celkového inštalovaného výkonu nepočítam. V lete sú obrovské prebytky už teraz. Ak by som ešte dokázal zvžšiť výkon pridaním panelov, na zimu to aj tak moc nepomôže, akurát by som pár dní predĺžil jeseň a jar. Takže asi už s ďalšími panelmi končím. Aj keď 12 ročná prax ukázala, že žiadny koniec nemusí byť konečný :D .
Obrázky panelov na streche asi nie sú moc zaujímavé. Zopár "pohyblivých panelov" sme tu už videli, tak Vám snáď teraz môžem predstaviť aj ten môj tracer:
half-cut v praxi.jpg
half-cut v praxi.jpg (335.11 KiB) Zobrazeno 2692 x
Od prvých krokov po záhrade, po využitie prvých Watov z tracera, to trvalo asi rok. Bolo to trochu komplikovanejšie ako montáž na strechu, alebo pevná konštrukcia, no bola to celkom zaujímavá cesta. Väčšinu vecí som riešil za behu. Každá úprava jednej veci znamenala následne zmeniť ďalšie veci. Rôzne kroky bežali súbežne. Bolo treba doriešiť konštrukciu, mechaniku, stavbu, elektriku, ovládanie, stabilitu. Niečo som zváral, o chvíľu som zapájal a večer prehľadával internet, aby som zohnal chýbajúci materiál. Na druhý deň výkop základu, večer úprava programu pre riadenie... .
Niečo z výstavby a praxe:
na dvore.jpg
na dvore.jpg (340.13 KiB) Zobrazeno 2692 x
domce a prevodovka.jpg
domce a prevodovka.jpg (322.26 KiB) Zobrazeno 2692 x
rozvodňa.jpg
rozvodňa.jpg (237.27 KiB) Zobrazeno 2692 x
displej.jpg
displej.jpg (278.83 KiB) Zobrazeno 2692 x
bifacial zo zadu.jpg
bifacial zo zadu.jpg (295.97 KiB) Zobrazeno 2692 x
Pekný deň!
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 68
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Kúrenie

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Máme tu najkratšie dni - najdlhšie noci, tak Vám tu pridám nejaký text a obrázok, na skrátenie si voľnéno času.

Tento rok som toho veľa v elektrárni nespravil. Nepribudol ani jeden Wp v paneloch, ani jedna Wh v batériách. Žiadny progres vo výkone. :(
Naopak som sa zameral na míňanie toho, čo si sám dokážem vyrobiť. Žiaľ v lete prebytky nemám ako zmysluplne upotrebiť. Ak samozrejme nerátam prípravu paliva na zimu, no to je minimum energie z toho, čo by bolo možné využiť. TÚV mám mimo vykurovacej sezóny riešenú pomocou termosoláru. Zameral som sa preto na prechodné obdobia - jar a jeseň. Vtedy keď už, alebo ešte treba prikurovať a slnko má ešte silu, sa dá zúžitkovať skoro každý Watt.
Už dlhšie som uvažoval o pridaní akumulačky do kúrenárskeho okruhu, aby bolo do čoho míňať prebytky. Na ohrev som plánoval použiť vyťažovanie do špirál, pomocou môjho vyťažovača popísaného vyššie viewtopic.php?p=1827#p1827 . Najväčší problém mi robila výška v kotolni, kde mala ísť AKU-nádoba. "Vďaka" obmedzeným priestorovým možnostiam, som našiel len jednu použitelnú akumulačku o objeme 800l.
Akumulačka - montáž
Akumulačka - montáž
IMG_20230528_135136.jpg (384.58 KiB) Zobrazeno 824 x
Predstavoval som si väčšiu, no aj to je lepšie ako nič. Zároveň som si bol vedomý faktu, že špirálami toho v slabších mesiacoch moc nenakúrim. Preto som sa pohrával s myšlienkou, namontovať v budúcnosti aj tepelné čerpadlo. Našiel som monoblok vzduch-voda, s ktorým bude minimum roboty. Nakoniec som si ale povedal, že keď to už mám robiť, tak prečo to robiť na dva razy. Tak som objednal a zakomponoval do prerábky hneď aj TČ.
Po dovoze materiálu, som sa do toho s nadšením pustil. Podľa plánu to nemalo byť až tak komplikované.
Prvý návrh na papieri
Prvý návrh na papieri
IMG_20230514_205328.jpg (415.08 KiB) Zobrazeno 824 x
V kotolni sa napichnúť na stupačky kúrenia s akumulačkou. Prerušiť jednu trubku do soláru v kotolni a pripojiť tam výmenník akumulačky. Tú istú trubku prerušiť ešte raz vonku tesne pred solárom a pripojiť tam TČ. V pôvodnom kúrení ešte vymeniť jeden obyčajný ventil za servoventil, aby som vedel zautomatizovať ohrev TÚV z kotla (doteraz to bolo na manuál) a aby som vedel kúriť priamo TČ. V skutočnosti som to však robil vyše pol roka a ešte stále "ladím". Okrem návarkov na stupačky a výmeny ventilu za servo - vodárom, som pomoc manuálnu potreboval len pri znesení akumulačky do kotolne a položení TČ na podstavec. Veľkú pomoc mi však poskytol kolega programátor, pri tvorbe programu riadenia na celé kúrenie. Do riešenia "na kľúč" sa mu moc nechcelo, no nakoniec presvedčil on mňa, že si to mám urobiť sám. Niekoľko krát som ho musel otravovať, no vždy bol ochotný doškoliť ma na diaľku. Vďaka nemu som to dokopal do použiteľného a funkčného stavu. Strávil som pri tom viacej, ako polovicu času celej prerábky. Priebežne som prirábal ďalšie a ďalšie funkcie, aby to bolo čo najviacej autonómne a nastaviteľné. Ale aspoň viem, čo je čo a ak niečo treba upraviť, viem si to spraviť sám.
Jeden z pracovných režimov
Jeden z pracovných režimov
IMG_20231111_183404.jpg (1008.57 KiB) Zobrazeno 824 x
Nie je to žiadne Smart riešenie a ani k tomu nie je prístup z internetu. Ešte raz veľká VĎAKA všetkým zainteresovaným, vrátane sponzora LUI-a, ktorý poskytol kus izolácie! Ospravedlňujem sa, ak som niekoho zabudol spomenúť. Ostatné som robil svojpomocne. Vyzerá to ako vyzerá a ešte musím pár trubiek doizolovať, pohrať sa s nastavením, no inak už je to funkčné.
K celkovej zostave (zapojenie je zrejmé z displeja na foto hore):
Primárna časť je natlakovaná a naplnená solárnou kvapalinou. Teplo sa odovzdáva najprv v protiprúdnom výmenníku pre TÚV (zároveň aj priame kúrenie pomocou TČ), zvyšok tepla sa odovzdá vo výmenníku v akunádobe. Ďalej pokračuje kvapalina najprv do tepelného čerpadla a vracia sa cez vákuový kolektor.
Vonkajšok
Vonkajšok
IMG_20231023_172758.jpg (1.06 MiB) Zobrazeno 824 x
Tam v prípade slnka vie ešte navýšiť teplotu pred opätovným vstupom do protiprúdneho výmenníka.
Sekundárna časť (pôvodné kúrenie), je samotiažový systém s otvorenou expanzkou. Kotol na drevo. Okrem pravidelného dopĺňania vody do expanzky, výmeny deravého kotla, niekoľkých vymenených radiátorov, vyčistenia bojlera, sa do napojenia pridal len výmenník s čerpadom pre solár pred trinástimi rokmi. Inak kúrenie funguje desaťročia bez zásahov.
Ohrev TÚV je:
-po väčšinu roka z termosoláru
-počas kúrenia kotlom na drevo
-teplo sa dá prečerpať aj z akumulačky
Kúrenie do radiátorov je možné buď:
-priamo z kotla,
-z TČ,
-z hornej časti akumulačky.
Akumulačku nahrievam tiež viacerými spôsobmi:
-počas kúrenia v kotly sa nahrieva spodná časť AKU plynule riadeným čerpadlom, podľa ekvitermu (požadovanej teploty stupačky).
-z termosoláru,
-z TČ (prípadne dohriate solárom),
-plynule prebytkami do špirál (3x2000W pri spodu AKU a 2000W + 1000W v 1/3 výšky od vrchu nádoby).
Celé sa to riadi podľa prednastavených parametrov v rôznych režimoch. Riadenie je kvôli jednoduchosti zapojania v pivnici pri akumulačke, preto som si vyviedol zobrazovač s ovládaním aj do obývacej časti. Tu si viem podľa potreby vynútiť kúrenie z akumulačky, alebo TČ. Musím ho ešte zasekať do steny, spraviť tomu nový panel a natiahnuť čidlo aj do druhej izby.
Dočasné vzdialené ovládanie a zobrazenie teplôt
Dočasné vzdialené ovládanie a zobrazenie teplôt
IMG_20231111_184742.jpg (360.23 KiB) Zobrazeno 824 x
Teraz, ako po každom pridaní spotreby, nastáva klasický problém - čím to celé živiť . Už som sa opäť prichytil, jak krokujem v záhrade. :roll: Že by sa to už nikdy neskončilo? :stupidme:
Prípadné dotazy poprosím tu:
viewtopic.php?t=141
Toto vlákno je pre lepšiu prehľadnosť len na čítanie.
Všetkým prajem pekné sviatky a šťastný nový rok!
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
Zamčeno

Zpět na „Ompitál“