Ompitál úvod

Moderátor: bert

Zamčeno
bert
Příspěvky: 28
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Ompitál úvod

Příspěvek od bert »

Zdravím všetkých!
Prečo Ompitál?
Ompitál je hystorický našej malej dedinky na úpätí Malých Karpát.
Ja a slnko?
Získavaniu energie zo slnka u mňa doma, som sa začal venovať v roku 2009 a to montážou fototermiky. Pred tým som sa už zúčastnil na troch inštaláciách, kde som okrem pomocných prác, riešil ovládanie.
Fotovoltaika ma oslovila asi o rok neskôr. Začal som prehladávať možnosti a ceny, ktoré boli úplne iné, ako teraz. Začal som riešením prístrešku nad vchodovými dverami. V januári 2011, som vyrobil prvé Wathodiny a postupne sa to dopracovalo do terajšieho "koncového" stavu, keď sa na slnko vozím po celý rok a 9 mesiacov mi funguje na slnko aj dom. Tie tri mesiace už sú veľmi ťažko pokrytelné vlastnou produkciou solárnej energie.
Zaziaľ toľko. Postupne by som tu chcel prezentovať moje "neštendartné" riešenia, ktoré by možno mohli niekoho inšpirovať.

Komentáre a prípadnú diskusiu poprosím v iných vláknach.
Ďakujem!
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 28
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Anemometer

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Tak dnes máme "solárne hody" - najdlhší deň. A ako som slúbil, skúsim pridať prvý príspevok.
V prvej časti by som sa rozcvičil na takej drobnosti, ako je merač vetre - anemometer.
Potreba merania rýchlosti vetra u mňa vznikla pri budovaní tracera na panely. Prudký vietor vie spravišť šarapatu aj s menšou plochou. Nie to ešte ak je 16m2 panelov na troch nožičkách v rade v 2,5m výške. Preto bolo treba vedieť, ako rýchlo fúka. Riešenie? Klasika - Google á-á-á - prd. Našiel som len jedného predajcu, ktorý ponúkal snímač - vrtuľku s tým, že to malo mať analógový výstup 0-5V. No keď som to čudo objednal, zistili že to vlastne ani nemajú. Potom som objavil anemometer s vyhodnocovacím relé od F&F. Je to určené na riadenie žalúzií a markíz pri veternom počasí. Tak som objednal a namontoval. To, že to spína len 1-0, som oželel. Slabší pracovný rozsah mi až tak nevadil, tam som sa trafil do rozsahu. No prekvapil ma malý priemer, dosť veľký odpor osi a tým pádom neskorý rozbeh. No ako-tak to fungovalo. Fungovalo až tri mesiace, keď som si všimol, že rotor sa ide uondieť, no panely nereagujú. To bol dosť preblém, lebo som ich nemohol nechať húpať sa panely bez dozoru. Tak pri odchode z domu, som panely parkoval pre istotu rovno.
Čo teraz ! Kupovať ďalšiu kočku v mechu? Tu už som si povedal, že čo si nespravíš sám, dneska nemáš. Tak som sa do toho pustil. Prvá ídea bola riešiť to analógovo - DC motorček s lopatkovým rotorom. Nekvalita klzných púzdier, nevhodnosť pre zvyslú montáž, so záťažou rotorom a neistota s uhlíkmi, boli príčiny, prečo som to zavrhol. Tak som sa rozhodol pre rotor s výstupkami, snímanými indulčným snímačom (niečo ako ABS snímače v kolese auta). Chcel som to spraviť z nerezu a nerezových žufaniek. No v domácich potrebách mali 3 rovnaké naberačky len v jednom modely a to len plastové. Tak som zobral, čo bolo. Kvalita plastu by mala byť OK. Po odrezaní rukovätí, som si začal robiť predstavu, ako by to malo vyzerať. Keď som s tým prišiel za sústružníkom a začal som vysvetlovať čo a ako si to predstavujem, len sa usmieval. Po skončení môjho dialógu povedal len: "Nechaj to na mňa!" Po príchode zo servisnej oravy, som to mal naukladané na kôpke vrátane ložísk. Oska je nerezová, no rotor spravil z duralu, do ktprého zafrézoval oválne otvory na lopatky. Tie sú tam poistené červíkom. Spodné ložisko je radiálno-axiálne. Nad ním je ihličkové. Napriek tomu, že to nie je z nerezu, ale duralu, to má svoju hmotnosť. Mal som strach, že sa to bude ťažko rozbiehať, no ide to úplne ľahko a štartuje už pri pomalom pohybe ruky.
Následovalo zapracovať to do softvéru kontroléra, na riadenie tracera. Tu mi to ukázalo, že 3 impulzy na otáčku (ako som najprv spravil) je málo. Tak som pridal zuby a teraz je 9 impulzov na otočku. Po dokončení programu, nastala kalibrácia. To nemám nijako zdokumentované. No predstavte si nedelné odpoludnie, rovinka asi 1,5km. PLC v jednej ruke pripojené provizórne na akumulítor z náradia, v druhej ruke - vystrčenej z okna jakel s vrulou, kolenom koridujúcim smer auta idúceho na tempomat. Jedno oko na PLC, jedno na vrtulu, jedno na cestu a jedno na zrkadlo. Blíži sa auto - zasunúť vrtulu, udržať smer. Na konci sa otočiť, spraviť korekciu a ťahať späť. Po dvoch jazdách hore-dole som to mal nastavené. Tretia jazda porvrdila meraním v rôznych rýchlostiach správnosť nastavrnia a šup s tým na miesto trvalého pôsobiska. Pár dní som tomu robil občasný dohľad a nejaké doladenie spínacích hladín. Teraz už kludne odídem z domu a netŕpnem, či bude, alebo nebude fúkať.
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 28
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Foto anemometer

Příspěvek od bert »

IMG_20210430_184050.jpg
IMG_20210430_184050.jpg (558.57 KiB) Zobrazeno 542 x
IMG_20210621_190605.jpg
IMG_20210621_190605.jpg (654.8 KiB) Zobrazeno 542 x
IMG_20210621_203749.jpg
IMG_20210621_203749.jpg (556.55 KiB) Zobrazeno 542 x
Přílohy
IMG_20210430_180836.jpg
IMG_20210430_180836.jpg (991.33 KiB) Zobrazeno 542 x
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 28
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Vyťažovanie zmenou amplytúdy

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Vyťažovanie je tu dosť častá téma. Je viacej späsobov, ktoré používate. Skoro každý späsob má svoje +aj-. Takto som to riešil ja bez preťažovania meniča jednosmerným odberom, pískania meniča, rušenia a blikania svetiel:
Použil som autotransformáror . Zohnal som 4000VA autotrafo so servomotorom. Tak som ho použil ako výkonový zosilňovač, ktorý je riadený podľa napätia batérie. V pôvodnom zapojení som mal na meranie použité 3ks Kibosovho vyťažovača, kde som meral 3 hladiny napätia a podľa nich som pomocou PLC riadil autotrafo:
- nízka úroveň - pod týmto napätím batérie sa stiahne výstup na nulu.
- stredná úroveň - pod týmto napätím batérie sa znižuje v intervaloch výkon - znížením napätia.
- stredná úroveň - nad týmto napätím batérie zotrváva výstupný výkon bez zmeny až do
- vysokej úrovne - nad týmto napätím batérie sa pridáva v určitých intervaloch výkon - pridaním napätia.
Takto to fungovalo. Teraz už mám Kibosovcov vymenených za digitálny voltmeter. V ňom sa dajú nastaviť dva samostatné výstupy. Tak som vyradil tú "nízku úroveň" a výstup si k nule zíde po výkonových zuboch na základe "strednej úrovne".
Okrem jednoduchšieho a presnejšieho nastavovania, je plusom aj zobrazovanie napätia batérie.
Pridal som taký istý voltmeter aj na výstup. Ten okrem zobrazovania napätia na výstupe, ovláda uspávanie vyťažovania pri nulovom napätí na výstupe a nízkom napäté na batérii. Druhý kontakt tohoto voltmetra pripája kaskádovo - skokovo ďalšiu záťaž. Pri tomto skokovom pridaní ďalšieho spotrebiča, zároveň napätie na regulovanom výstupe zíde asi na polovicu.
Ešte musím napísať, že teraz nevyťažujem. Mal som to pustené na jar, na dokurovanie v garáži. Použil som 5ks 1kW špirál. Tri boli regulované plynule a dve sa pripínali skokovo. Šlapalo to dobre. Teraz ale nemám do čoho vyťažovať, tak sa mi to momentálne fláka.
Na tomto videu je vidieť, ako sa to reguluje:
http://link.azet.sk/?w=1&data-external= ... 2Za-c3ovL8
Ako drubnú nevýhodu tohoto riešenia vidím fakt, že regulácia je trošku pomalšia a občas si trošku cucne z batérie, kým zníži vykon do "vyváženého" stavu. No batérie to nevadí.
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 28
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Žiarovka

Příspěvek od bert »

Ahojte!
Neviem ako ste na tom ostatní s používaním tak "zastaralej" technológie, ako je obyčajná žiarovka. Minule som si uvedomil, že u mňa v elektrárne sú nasadené v dosť hojnom počte. Narátal som ich pracovne nasadených 12ks. Nerátal som k tomu žiarivky, LEDky a halogény.
Na svietenie je použitá len jedna 60W žiarovka nad dverami. Ostatné majú inú funkciu, ako vyrábať svetlo. Aj keď pri niektorých je svetlo ako "odpadový" produkt.
Nežiarovkové osvetlenie elektromerov
Nežiarovkové osvetlenie elektromerov
IMG_20210705_145824.jpg (812.61 KiB) Zobrazeno 455 x
Najčastejším nesvietivým využitím žiarovky je Softštart. Štartujem cez ne výkonnejšie transformátory a do nedávna som cez 1000W halogén štartoval 15kW frekvenčný menič, napájaný z FV elektrárne. Skúšal som to štartovať aj običajnou žiarovkou, no mal som len 100W a to trvalo moc dlho. Cez žiarovky som tiež pripájal meniče a regulátory k batériám aby som neopaloval poistky. No nakoniec som prešiel na trochu netypickejší softštart meničov.
Softštartová funkcia 2500VA trafo
Softštartová funkcia 2500VA trafo
IMG_20210705_145737.jpg (574.45 KiB) Zobrazeno 455 x
Ďalším využitím je ručné balancovanie batérie. Keďže sa u mňa články batérie bežné nedostávajú na napätie, kedy zaberie balancér, tak raz.za hodne dlhý čas ich dobalancovávam manuálne. Teraz po dvoch rokoch nebalancovania, mám jeden článok pri dosiahnutí float napátia asi o 70mV vyššie. Tak občas, keď sa motám v garáži napichnem na tento článok žiarovku. Tiež je to halogénom zaštiepená autožiarovka, no funkcia je rovnaká, ako u žiarovky. Páli sa energia na teplo.
Balancovanie
Balancovanie
IMG_20210705_145648.jpg (721.2 KiB) Zobrazeno 455 x
Ďalším využitím žiaroviek je tiež pálenie výkonu. Pri výrobe trackera na panely, vznikla otázka, akým spôsobom riadiť natočenie konštrukcie za slnkom. Nič, čo by mi vyhovovalo, som nenašiel. Tak som si sledovač slnka urobil po svojom. Použil som dva 10Wp panely s mierne rozdielnym uhlom natočenia, oproti slnku. Porovnávam výkon na obch týchto paneloch a ten viacej osvetlený panel "potiahne" tracer za slnkom. Ako vieme, výkon panela sa nedá určiť jednoduchým zameraním napätia na prázdno. Tak som musel nejakým spôsobom zaťažiť. Ako inak, prišli na rad žiarovky. No okrem toho, že som potreboval merať pri zaťažení, potreboval som aj znížiť merané napätie, na hodnotu, ktorú zoberie analógový vstup. Tak som spravil dva žiarovkové bočníky. Postupne - meraním a skúšaním, som sa dopracoval k bočníku z ôsmych sérioparalerných 2W žiaroviek, z ktorých mi lezie napätie zhruba podľa osvetlenia panela a nepresiahne ani pri maximálnom výkone 10V do PLC.
Sledovač slnka
Sledovač slnka
IMG_20210705_145706.jpg (720.85 KiB) Zobrazeno 455 x
Vôbec neišlo o absolútne presné hodnoty. Na porovnanie výkonu a natáčanie mi presnosť tohoto riešenia stačí. Či je panel 2 alebo 5° mimo slnka je jedno. A vyzerá to odolne.
Posledným spôsobom využitia žiarovky môže byť vyťažovanie. To som prevádzkoval na jar. Bola síce opäť použitá sada halogénok, no kúria tak isto, ako žiarovky.
Dúfam, že som Vás neunudil do bezvedomia :typerhappy: s blbinou, ako je žiarovka.
Dobrú noc!
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
dumi
Site Admin
Příspěvky: 469
Registrován: pon bře 29, 2021 11:47 pm
Výkon panelů v FVE [Wp]: 4900
Kapacita baterie [kWh]: 26

Re: Ompitál úvod

Příspěvek od dumi »

Krasny! Nadherne rizepsany a vymysleny. klobouk dolu.

Zarovky primarne pouzivam na sviceni, ale softstart, balancovani jim jde taky skvele :-)

Je to proste obecne velmi sikovnej vynalez :-)
4,7kWp, 13,3kWh, 2400W + 3000W + 1000W inverter
bert
Příspěvky: 28
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Čistenie panelov

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Za posledné dva mesiace prešla cez Ompitál len jedna mierna búrka a pár prehánok. Ja tekutým zrážkam hovorím čistiaci režim pre panely. Je to najčastejšie čistenie, ktoré využívam. No poslednú dobu bývajú suchá ćoraz dlhšie a tak takéto prírodné čistenie je čoraz vzácnejšie. Ak nerátam to, čo padol Saharský piesok, tak za posledný mesiac napršalo (okrem tej búrky) dobrých 5mm. Tento rok má Medart asi dovolenku. Tráva je už suchá, ako voľakedy koncom leta. A to sa potom na paneloch kumuluje prach a vtáčí trus. Nie, že by som bol zrovna puntičkár na čistotu, no okrem estetickej vady, majú takéto mapy na paneloch aj vplyv na nepriaznivé technické vlastnosti panelov. Znížený výkon je len jedna z týchto vlastností. Ten mi v lete nevadí, lebo aj tak fungujem s obrovskými nevyužitými prebytkami. No v období s menším slnečným výkonom a kratším dňom, už chýbajúce Watty cítiť. Horšie môže byť aj dlhodobé pôsobenie trusu, hlavne na Al rámy panelov.
Čo s tou špinou, keď neprší? Ako riešenie sa ponúka hadica s vodou. To by u nás však nesmela byť tak tvrdá voda. Ak by som ju aplikoval na panely, po pár takýchto "čisteniach" by boli nefunkčné a celé biele. Preto panely umývam len destilovanou vodou. Aj keď mám sponzora na destilku, nedá sa aplikovať klasický hadicou. Tak som sa rozhodol, že použijem čerpadlo, ktoré používam na plnenie termosolárov nemrznúcou kvapalinou. Mám to na ráme, kde sa dá dať 10l bandaska. Je tam okrem čerpadla, držiak batérie, menič na 12V a nejaký vypínač. Prenosné to je jednou rukou.
20181013_173951.jpg
20181013_173951.jpg (182.08 KiB) Zobrazeno 405 x
Čerpadlo tlačí do 4bar. Vzduchovou hadičkou pripevnenou k teleskopickej tyči, to tlačím do trysky. Na konci tej tyče je upevnená stierka na okná.
20181013_173927.jpg
20181013_173927.jpg (214.64 KiB) Zobrazeno 405 x
Takže navlhčiť, pošúchať hovienka, zotrieť a ešte opláchnuť. Takto asi 22x a panely, ku ktorým sa viem dostať sú ako-tak čisté. Najčistejšie sú tie 2ks čo neumývam, a to namontované zvyslo.
IMG_20200912_135852.jpg
IMG_20200912_135852.jpg (752.69 KiB) Zobrazeno 405 x
Na jednu takúto procedúru miniem do 5l vody.
No a na zimu odpojím čerpadlo a behám len s tyčou.
IMG_20210116_085723.jpg
IMG_20210116_085723.jpg (317.41 KiB) Zobrazeno 405 x
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
bert
Příspěvky: 28
Registrován: ned dub 18, 2021 4:12 pm

Jednofáz alebo trojfáz?

Příspěvek od bert »

Zdravím!
Pri plánovaní fotovoltaickej elektrárne často príde na rad otázka, či to spraviť na 1f, alebo 3f. Hlavne v poslednej dobe sa noví adepti na stavbu elektrárne dotazujú na 3f systémy. Ako to vidím ja? Ako vždy obe riešenia majú aj nejaké klady, ale aj zápory. Dovolím si pár mojich poznámok s komentárom.
Výhody 3f:
- jednoduchšie napojenie do existujucich 3f rozvodov
- možnosť použiť 3f stroje
- možnosť napojenia 3f tepelného čerpadla Toto je často laikmi precenovaná možnosť. Keď je treba kúriť, býva najväčší nedostatok energie.
- nabíjanie elektroauta
Nevýhody 3f:
- nízky fázový výkon 3f meničov, čo môže robiť problémy už pri súbehu dvoch silnejších spotrebičov. Často používané 10kW 3f meniče majú na fázu len 3,3kW, čo je ozaj málo. Zato 3ks 5kW meničov zapojených na 3f navyšujú cenu investovanú do meničov.
- vyššia vlastná spotreba?
Výhody 1f:
- nižšia vlastná spotreba
- jednoduchšie navyšovanie výkonu meniča(ou) pridaním paralerného meniča
- jednoduchší súbeh viacerých spotrebičov
- jednoduchšie vyťažovanie prebytkov
Nevýhody 1f:
- komplikovanejšie napojenie do existujúcich 3f rozvodov
- nemožnosť použiť 3f stroje
Ako to mám ja?
Raz tak, raz tak. V začiatkoch som bol rád (ako každý začiatočník 10 rokov do zadu), keď mi išiel počítač, telka a nabíjačka na mobil. Neskôr pribudli chladnička, mraznička a keď som si rýchlovarkou uvaril prvú solárnu kávu, zažíval som fotovoltaickú nirvánu. 3f spotrebiče sa mi zdali nedosiahnutelné. No potom sme s Lui-om riešili 3f cez FM (frekvenčný menič) u neho v dielni a tak som si to spravil aj doma. Zistil som, že tieto 3f spotrebiče často idú na zlomkovú spotrebu štítkového príkonu. Napríklad 5,5kW motor som budil cez 7,5kW FM, živený len 3kVA meničom. Aj s touto "kaskádou" sa dalo rezať drevo. No hrubšie polená už boli cítiť. Ak sa k tomu 3kVA meniču neskôr pridal 5kVA Studer, už to bolo tvrdé skoro ako sieť.
Postupne som kúpil ďalšie dva meniče a tak som mohol spojazdniť 3f výstup aj bez FM. Preto som FM demontoval a meniče som používal sezónne:
- v zime išli meniče na 1f s tým, že na 3f stroje nie je v zime aj tak energia. Dva z troch meničov sa prebúdzali len v prípade potreby.
- v lete som prepojil meniče na 3f a meniče išli v kuse. Spotreba jednofázových spotrebičov bola rozdelená: L1: všetka "drobná" spotreba, L2: nabíjačka na auto občas vyťažovanie, L3: el. šporák s trúbou.
Takto som to striedal tri sezóny, do dnešného víkendu. V sobotu som to prehodil opäť na jednu fázu a už to tak asi nechám. Čakal som kým sa doreže plná dreváreň a nebude chvýľu treba 3f elektrika. Posledný mesiac si už chystám zaprášený frekvenčák a dnes oživujem PLC, ktoré ho má riadiť. Už sa to hýbe, len niektoré plánované funkcie musím oželieť, kvôli drobnej vade FM.
Prečo vlastne prechádzam na 1f s možnosťou 3f cez FM? Preto, že mi skoro celé leto šlapú tri meniče zbytočne. Menič pre L2 (nabíjačka) mal odber 1-2x za týždeň pár hodín. Menič L2 (šporák) možno hodinu denne. Neštve ma ich zbytočná spotreba, ale ich zbytočné opotrebovávanie. A koľko som spotreboval cez 3f spotrebiče - motory? Minimum. Tento rok necelých 20kWh. Na úsporu sa 3f vôbec neoplatí robiť. Ale neurob si to, keď ťa to baví! :whoohoo:
Môj záver? Pre väčšinu ľudí nie je 3f elektrina nutná. Ak plánuje niekto elektráreń ako spôsob ako ušetriť, tak je 3f systém drahý luxus. Okrem napájania 3f motorov ide snáď všetko napojiť len na jednu fázu. Ani na nabíjanie auta nie je podľa mňa nutný 3f menič.
Teraz sa tu objavil Next3 od Studeru. Vyzerá to super! Ale potrebuje to ozaj niekto trojfázovo za každú cenu? Aj to ma motivovalo napísať tento príspevok.
To sú moje postrehy k tejto téme, ako ti vidím ja.
Pekný deň!
Edit: Zabudol som foto:
IMG_20210912_163028.jpg
IMG_20210912_163028.jpg (64.03 KiB) Zobrazeno 236 x
Prajem všetkým veľa slnka!
Robo /bert/
Zamčeno

Zpět na „Ompitál“